Pôvodná myšlienka kotúčových bŕzd pochádza už z konca 19. storočia, konkrétne z roku 1890, kedy si Brit Frederick William Lanchester podal patent na prvé kotúčové brzdy. Tento vynálezca a automobilový inžinier vyvíjal brzdy pre svoje experimentálne vozidlá. Jeho verzia bŕzd však nemala taký úspech, pretože používala medené kotúče a kovové doštičky, ktoré nevydržali dlho a veľmi sa prehrievali. Avšak, koncept brzdenia pomocou trenia medzi pevnou doštičkou a otáčajúcim sa kotúčom bol na svete.

Technologické obmedzenia tej doby však zabránili širokému rozšíreniu tohto systému. Vozidlá neboli ešte dostatočne rýchle a výkonné na to, aby si vyžadovali zložitejšie brzdné mechanizmy, takže bubnové brzdy sa stali preferovanou voľbou.

Významnú úlohu v histórii vývoja kotúčových bŕzd zohral Chrysler Crown Imperial, pretože bol jedným z prvých amerických automobilov, ktorý ich zaviedol do sériovej výroby. Zatiaľ čo európske automobilky, ako Jaguar a Citroën, už experimentovali s kotúčovými brzdami v 50. rokoch, americké značky boli spočiatku konzervatívnejšie a dlhšie používali bubnové brzdy.

V roku 1949 bol predstavený Chrysler Crown Imperial s inovatívnymi funkcionalitami a technológiami. V roku 1950 bola táto vlajková loď automobilky Chrysler vybavená tzv. „disc brakes“ na predných kolesách, vyvinutými spoločnosťou Chrysler v spolupráci s Lockheed. Avšak, nešlo o klasické kotúčové brzdy, ako ich poznáme dnes. Tento systém používal aerodynamické klapky na vzduchové brzdenie, ktoré neboli dostatočne účinné a spoľahlivé.

Až v roku 1955 sa Chrysler rozhodol implementovať moderný kotúčový brzdový systém na model Crown Imperial, a to na zadných kolesách. Tento systém bol výrazne lepší a pripravený na reálnu prevádzku. Bol to významný krok, ktorý ukázal, že americké automobilky začínajú vážne uvažovať o prechode na kotúčové brzdy, najmä pre luxusné vozidlá, ktoré potrebovali spoľahlivý brzdový systém pre vyššie rýchlosti a hmotnosti.

Chrysler Crown Imperial teda zohral úlohu ako jeden z prvých amerických automobilov, ktoré kotúčové brzdy nasadili do sériovej produkcie, čím prispel k rozšíreniu tejto technológie na americkom trhu. Avšak, širšia adopcia kotúčových bŕzd v USA trvala dlhšie než v Európe, kde sa technológia uplatnila rýchlejšie vďaka pretekárskym a športovým automobilom.

Kotúčové brzdy priniesli niekoľko kľúčových výhod v porovnaní s bubnovými. Hlavnou výhodou bolo lepšie odvádzanie tepla, čo znamenale, že kotúče sa menej prehrievali a boli schopné udržiavať vyššiu brzdnú silu aj pri dlhodobejšom brzdení. Ďalšou výhodou bola ich odolnosť voči vode a špine, čo zaručovalo spoľahlivejšie brzdenie v rôznych poveternostných podmienkach.

Od 50. rokov sa kotúčové brzdy stali štandardom na športových a neskôr aj bežných osobných vozidlách. Technológie ako ABS (Anti-lock Braking System) a vylepšené brzdové materiály prispeli k ďalšiemu rozvoju a zvýšeniu bezpečnosti.